Jeskyně zatracených

Nemohla jsem se odtrhnout... Mám ještě teď husí kůži. Kdyby to šlo, dám hvězdiček deset

Super knížka na dovolenou

Překvapivá...

super kniha

Námet je skvelý a autorka ho spracovala najlepším možným spôsobom. V príbehu nebolo jediné hluché miesto – dej je dynamický a pútavý a knihu som nedokázala odložiť. Silným plusom knihy je atmosféra. Človek priam cíti masu skál nad sebou a čiernočiernu tmu. Od istého momentu začína mať Gyre pocit, že tam dole nie je sama; že ju niekto pozoruje a niekto tam musí byť, keď zásoby zmizli. Atmosféra bola miestami jemne hororová a napätie sa dalo krájať. Kniha má v druhej polovici nadupané tempo, pretože okolnosti ani čas Gyre neprajú. V celej knihe sa stretneme len s dvoma postavami – Gyre a záhadnou Em z riadiaceho centra, ale autorka ich rozpracovala výborne. Obe boli veľmi realistické, každá so svojimi silnými aj slabými stránkami. Záverečné strany boli tiež fantastické – autorka totiž ukončila Gyrein výskum tak trochu na štýl Inception. Rozum čitateľa presviedča, že tam dole nemôže nikto žiť. Ale naozaj to všetko bolo len výplodom Gyreinho mozgu? Jedinú drobnú výčitku mám – autorka do knihy natlačila aj LGBTI linku. Zdalo sa mi to však strašne umelé a zbytočné, ako keby vydavateľ dal autorke ultimátum, že ak nebude kniha „woke“, tak ju nevydajú. Aj napriek tomuto drobnému potknutiu považujem knihu za jednu z najlepších, čo sa mi v posledných rokoch dostali do rúk.